Bol piatok podvečer a Noah práve vyrážal na prechádzku so svojím psom. Jeho chlpatý maznáčik poslušne cupital po jeho pravom boku a dával mu tým priestor na premýšľanie. Myšlienky mu blúdili kade - tade a pri ničom sa dlho nezdržali. Mal toho toľko, čo si potreboval ujasniť...
Pomalým tempom prichádzal na koniec ulice a spomalil. Pred jedným z domov totiž stálo veľké, nákladné auto. Asi by sa divil, čo to tam robí, nebyť mohutne stavaných chlapov vynášajúcich z nákladného priestoru nábytok a škatule.
"Och, tak už ho predali?" zamrmlal psovi Duffovi a so záujmom obišiel sťahovákov.
Duffa výjav tiež zaujal. Zdvihol špicaté uši a zavetril. Vzápätí začal vrtieť chvostom a snažil sa dostať bližšie k domu. Noah nie moc šetrne trhol vodítkom, aby upútal psovu pozornosť a donútil ho zachovať pokoj.
"To som si mohol myslieť... Nie si už náhodou abstinent?" hrešil ho, keď si na schodíku všimol pár otvorených plechoviek piva.
Duff bol super pes, bystrý, učenlivý, poslušný. Jediná jeho vada bola záľuba v pive, po ktorom inklinoval k "pusinkovaniu" každého a všetkého, čo bolo v jeho dosahu. Po vynaložení značného úsilia sa mu podarilo chlpáča odtiahnuť natoľko ďaleko od pokušenia, že sa poslušne zaradil vedľa neho. Vzdychol a pohýbal ramenom. Duff váži dobrých päťdesiat kíl a udržať takú váhu na vodítku nie je ľahké. Stále však môže byť vďačný, že sa k pivu nerozbehol, ako to mával kedysi vo zvyku. Také povláčenie po trávniku nie je nič dôstojné. A nebodaj by to ešte zbadali noví susedia! Keď tak nad tým premýšľal, nikoho okrem sťahovákov nevidel. Vari už noví nájomníci boli v dome a riadili rozmiestňovanie nábytku? Bol na nich zvedavý čoraz viac a viac. Hádam ich čoskoro stretne a zvedavosť pominie...
Cestou domov sklamane zistil, že nákladiak je preč a v dome sa nesvieti.
"Asi sa šli najesť niekam do reštiky," poznamenal a premeriaval si priečelie domu.
Nakoniec len pokrčil plecami a vykročil si svojou cestou. Doma sa vyzul, pustil Duffa na dvor a šiel sa do kuchyne najesť. A tam narazil na staršiu sestru Annie. Oči mu až zažiarili, keď ju zbadal. Nie že by ju mal tak strašne rád, no aspoň mohol niekomu povedať o nových v ulici.
"Hej Ann," oslovil ju a nazeral pri tom do chladničky. "Vieš, že už predali ten dom na konci ulice?"
"Nevrav," bez záujmu hesla Annie a naďalej žváchala ovocný šalát.
Noaha jej nedostatok záujmu sklamal, napriek tomu však pokračoval. "Dnes sa už aj nasťahovali..."
"Čo nepovieš..." znela ledabolá odpoveď.
Noah si povzdychol, vytiahol zvyšky kurčaťa a dal ho do mikrovlnky ohriať. Annie bola na dievča až neprirodzene nezvedavá, skoro až nihilistka. To Noaha, ako notorického zvedavca a milovníka klebiet, často deptalo, pretože sa so svojimi informáciami nemal s kým podeliť.
Ako tak v tichosti večerali, dnu prišla mama, ktorá sa vrátila z práce.
"Mami, vieš, že sa do domu na konci ulice už niekto nasťahoval?" vyhŕkol Noah miesto pozdravu a na stôl vyprskol trocha jedla.
"Noah, nehovor s plnou pusou," napomenula ho mama a oprela sa o kuchynskú linku. "Tak už sa nasťahovali? Ani som nepočula, že sa ten dom predal..."
Noah horlivo prikyvoval a usilovne prežúval. Než však stihol sústo dožuť a pokračovať v rozhovore na danú tému, na mamu už volala otec a ona opustila kuchyňu.
Noaha strata publika rozladila a tak sa znova otočil na sestru, aj keď si bol jej nezáujmu dobre vedomý.
"Naozaj ťa to ani trocha nezaujíma?" spýtal sa s nádejou.
Ann pokrútila hlavou. "Nie, prečo by aj malo?"
"Lebo je šanca, že v tom dome býva nejaký fešák," potmehúdsky sa uškrnul a sledoval, ako sa v jeho sestre želaný záujem prebúdza.
"A vieš, že máš pravdu?" zamyslene naklonila hlavu. "Budeme sa musieť s tými novými čo najskôr zoznámiť..."
Noah sa zasmial, zatiaľ čo ho pichlo pri srdci. Hej, aj on dúfal, že sa tam nasťahoval nejaký fešák. A hlavne aby mal u neho šancu. To by však bol zázrak. Na tom ich zapadnutom predmestí 'takí ako on' proste nie sú. Napriek tomu sa snažil nestrácať nádej. Veď život je nevyspytateľný...
"Och, tak už ho predali?" zamrmlal psovi Duffovi a so záujmom obišiel sťahovákov.
Duffa výjav tiež zaujal. Zdvihol špicaté uši a zavetril. Vzápätí začal vrtieť chvostom a snažil sa dostať bližšie k domu. Noah nie moc šetrne trhol vodítkom, aby upútal psovu pozornosť a donútil ho zachovať pokoj.
"To som si mohol myslieť... Nie si už náhodou abstinent?" hrešil ho, keď si na schodíku všimol pár otvorených plechoviek piva.
Duff bol super pes, bystrý, učenlivý, poslušný. Jediná jeho vada bola záľuba v pive, po ktorom inklinoval k "pusinkovaniu" každého a všetkého, čo bolo v jeho dosahu. Po vynaložení značného úsilia sa mu podarilo chlpáča odtiahnuť natoľko ďaleko od pokušenia, že sa poslušne zaradil vedľa neho. Vzdychol a pohýbal ramenom. Duff váži dobrých päťdesiat kíl a udržať takú váhu na vodítku nie je ľahké. Stále však môže byť vďačný, že sa k pivu nerozbehol, ako to mával kedysi vo zvyku. Také povláčenie po trávniku nie je nič dôstojné. A nebodaj by to ešte zbadali noví susedia! Keď tak nad tým premýšľal, nikoho okrem sťahovákov nevidel. Vari už noví nájomníci boli v dome a riadili rozmiestňovanie nábytku? Bol na nich zvedavý čoraz viac a viac. Hádam ich čoskoro stretne a zvedavosť pominie...
Cestou domov sklamane zistil, že nákladiak je preč a v dome sa nesvieti.
"Asi sa šli najesť niekam do reštiky," poznamenal a premeriaval si priečelie domu.
Nakoniec len pokrčil plecami a vykročil si svojou cestou. Doma sa vyzul, pustil Duffa na dvor a šiel sa do kuchyne najesť. A tam narazil na staršiu sestru Annie. Oči mu až zažiarili, keď ju zbadal. Nie že by ju mal tak strašne rád, no aspoň mohol niekomu povedať o nových v ulici.
"Hej Ann," oslovil ju a nazeral pri tom do chladničky. "Vieš, že už predali ten dom na konci ulice?"
"Nevrav," bez záujmu hesla Annie a naďalej žváchala ovocný šalát.
Noaha jej nedostatok záujmu sklamal, napriek tomu však pokračoval. "Dnes sa už aj nasťahovali..."
"Čo nepovieš..." znela ledabolá odpoveď.
Noah si povzdychol, vytiahol zvyšky kurčaťa a dal ho do mikrovlnky ohriať. Annie bola na dievča až neprirodzene nezvedavá, skoro až nihilistka. To Noaha, ako notorického zvedavca a milovníka klebiet, často deptalo, pretože sa so svojimi informáciami nemal s kým podeliť.
Ako tak v tichosti večerali, dnu prišla mama, ktorá sa vrátila z práce.
"Mami, vieš, že sa do domu na konci ulice už niekto nasťahoval?" vyhŕkol Noah miesto pozdravu a na stôl vyprskol trocha jedla.
"Noah, nehovor s plnou pusou," napomenula ho mama a oprela sa o kuchynskú linku. "Tak už sa nasťahovali? Ani som nepočula, že sa ten dom predal..."
Noah horlivo prikyvoval a usilovne prežúval. Než však stihol sústo dožuť a pokračovať v rozhovore na danú tému, na mamu už volala otec a ona opustila kuchyňu.
Noaha strata publika rozladila a tak sa znova otočil na sestru, aj keď si bol jej nezáujmu dobre vedomý.
"Naozaj ťa to ani trocha nezaujíma?" spýtal sa s nádejou.
Ann pokrútila hlavou. "Nie, prečo by aj malo?"
"Lebo je šanca, že v tom dome býva nejaký fešák," potmehúdsky sa uškrnul a sledoval, ako sa v jeho sestre želaný záujem prebúdza.
"A vieš, že máš pravdu?" zamyslene naklonila hlavu. "Budeme sa musieť s tými novými čo najskôr zoznámiť..."
Noah sa zasmial, zatiaľ čo ho pichlo pri srdci. Hej, aj on dúfal, že sa tam nasťahoval nejaký fešák. A hlavne aby mal u neho šancu. To by však bol zázrak. Na tom ich zapadnutom predmestí 'takí ako on' proste nie sú. Napriek tomu sa snažil nestrácať nádej. Veď život je nevyspytateľný...




jj...to je fakt...mohli by prirobit dalsich 500 :D
jak telenovelu by to mohli davat v telke :D