Bol vysoký, tmavovlasý a veľmi fešný. Na lícach sa mu rysovali jamky, aj napriek momentálnej, zachmúrenej nálade.
Keď mlčky prechádzal okolo, Noah skoro až zadržal dych. Otočil sa a pozoroval, ako neznámy mizne za rohom ulice. Tak, konečne jedného z nich videl. Mal by byť spokojný, s dušou na mieste. Lenže sa cítil práve opačne - v duši mu nevládol pokoj, ale poriadny chaos. Z pomyslenia na toho chalana mu na rukách naskákali zimomriavky a po chrbte mu prešiel mráz.
Pokrútil hlavou v snahe vyhnať z nej chalanovu tvár. Malo to však opačný účinok a tak radšej pridal do kroku. Možno sa mu uľaví, keď o tom niekomu povie.
Doma prudko otvoril dvere, vypustil Duffa na dvor a vydal sa do sestrinej izby.
"Hej Ann, práve som ho videl!" vysypal zo seba, keď jej bez zaklopania vrazil do izby.
Ann naňho pozrela, odhodila rozčítaný časopis a pohodlne sa usadila.
"Tak vrav, ako vyzerá?" nedočkavo sa spýtala.
Noah na moment zaváhal. Ak jej povie pravdu, Ann sa toho suseda určite pokúsi zbaliť. Noah však nevie dobre klamať, takže lož by odhalila okamžite.
"Vysoký, tmavovlasý, jamky na lícach... pekný," dodal po chvíli.
Ann si s rukou na srdci povzdychla. "Och, presne môj typ."
Môj tiež, pomyslel si Noah a otočil sa na odchod. "Len to som chcel... musím už ísť, o pár dní máme písomku z matiky a neviem ani zaťať..."
Zavrel za sebou dvere a chrbtom sa o ne oprel. Pohľadom hypnotizoval koberec a premýšľal, ako zabrániť Ann, aby ulovila toho chalana. Keď si uvedomil, nad čím si láme hlavu, potriasol ňou a sám sebe sa trpko vysmial. Preboha, akú šancu proti nej mám, pomyslel si. A navyše, on je určite na baby...
Sťažka sa odlepil od dverí a pomalým krokom sa vydal do svojej izby. Tam sa zvalil na posteľ a zaboril tvár do vankúša. Na matiku nemal ani pomyslenie. Jediné, čo mu behalo po rozume, bol ten chalan. Nikdy neveril v lásku na prvý pohľad, no asi zmení názor. Nikdy na neho nik tak nezapôsobil. Ako by mu do duše vypálil znamenie, nevedomky si ho označil ako svoj dobytok. Ak toto nie je láska, prečo inak naň stále musí myslieť, aj keď ho videl len zo dve minútky?
"Žeby len očarenie? Poblúznenie?" hesol a vybavil si tú chvíľku, keď okolo neho chalan prechádzal.
Presne si spomenul na každý detail jeho tváre, jeho energický krok, dokonca aj jeho sviežu vôňu. Nie, toto určite nebude len obyčajné poblúznenie...
Prevalil sa na chrbát a dovolil si trocha snívať. Aké krásne by to mohlo byť, kebyže sa s ním dá dokopy. Chodili by do kina či do parku, ako každý iný zamilovaný pár. A chodil by k nim na večeru, pričom by jeho mame pomáhal spratať zo stola. A s jeho otcom...
Myšlienka na vlastného otca ho vytrhla zo snívania. Jeho otec by s takým vzťahom nikdy nesúhlasil. On totiž nenávidel každého, čo sa niečím odlišoval od normálneho človeka - černochmi a židmi počnúc a homosexuálmi končiac. Plus ešte jeho výbušná povaha a máte zaručený recept na tvrdú bitku.
Noah sa znova prevrátil na brucho a päsťou udrel do vankúša. Bude lepšie, ak na toho chalana zabudne. Odteraz bude do parku chodiť inou cestou, nie popri jeho dome, aj keby si mal poriadne nadbehnúť. A nebude naňho myslieť. Ak sa tak stane, poriadne sa uštipne, či niečo takého. Proste naň musí zabudnúť, aj keby mu preto malo srdce vykrvácať...




waau! Nami!! Je to skveléé:) proste bomba..:) už sa teším, ako sa to vyvinie! také divné pomyslenie, keď že súrodenci opačného pohlavia bojujú o jednu a tú istú osobu.. alebo aspoň budú bojovať.. snáď:D no sa teším, tak nech čoskoro bude ďalší diel, jasné?:)
btw.: uvažujem nad tým, že pôjdem na tú Komenského.. pretože Japončina ma hrozne baví a už viem aj Katakanu a tak.. no ale kým ja pôjdem na tú výšku, tak ty už dávno zmaturuješ x) ja som ešte len v Tercii (to ma čaká Kvarta, Kvinta, Sexta, Septima a Oktava), a až tak by som tam šla :P no ale ako myslíš, že každý druhý-tretí rok? Akože neotvárajú prvé ročníky vždy alebo tak nejako? Ty si teraz prváčka, však?:)