V stanovený deň som kráčala na miesto stretnutia s pocitom, že idem na vlastnú popravu. Žalúdok som mala ako na vode a dokonca ani pomyslenie na niečo sladkého to nenapravilo. Zastala som kúsok od cukrárne a dodávala si trocha sebadôvery. Nakoniec som sa zhlboka nadýchla a vošla som dnu. Toma a jeho spoločnosť som zbadala temer okamžite. A temer okamžite som sa otočila a snažila sa o bleskový ústup. Tomo ma však zaregistroval a zavolal na mňa. Nedalo sa nič robiť, musela som sa pobrať k nim. Váhavo som kládla jednu nohu pred druhú a slimačím tempom som sa blížila k stolu.
Nie, jeho frajerka nebola krásna... pretože to nebola frajerka ale čosi omnoho horšie. Tomo mi prišiel predstaviť... svojho kamoša!
"Prečo to radšej nie je tá frajerka?!" pomyslela som si zúfalo a bolo mi šumafuk, či sa mi to odráža na tvári.
Nie že by som mala niečo proti Tomovým kamošom, to nie. Ja mám len niečo proti chalanom celkovo. V ich prítomnosti sa cítim strašne nesvoja, ak ich nepoznám. Vlastne je to tak aj medzi chalanmi, čo poznám (Tomo je svetlá výnimka).
Keď som sa konečne doplúžila ku stolu, Tomo sa na mňa usmial a jednou rukou ma objal, ako to mal vo zvyku.
"Maja, no čau, dlho som ťa nevidel... Som rád, že si prišla. Už dlho ti chcem niekoho predstaviť," nadšene rapotal a žiarivo sa usmieval. "Maja, toto je Stano. Stano, toto je Maja..."
Stano sa na mňa zoširoka usmial a podal mi ruku. "Zdravím, rád ťa spoznávam. Veľa som toho o tebe počul..."
Váhavo som úsmev opätovala a stisla ruku. "Ahoj, ja som o tebe nepočula vôbec..."
Ako som to vyslovila, stuhla som. Také veci sa proste nehovoria, aj keď sú sto razy pravdivé. Lenže Stano sa len zasmial a v očiach mu zaiskrilo.
"Donesiem ti niečo sladkého," ponúkol sa Tomo a odbehol k pultu.
Tak som si sadla a pohľadu na Stana som sa vyhýbala. Zbežný pohľad mi stačil. Stano nebol nejako výrazne pekný, skôr taký sympatický. Mal však oči farby tmavej čokolády so šibalskou iskierkou. A ako som si (trochu neskôr) všimla, má moc pekné ruky...znie to divne, ale je to proste fakt...
Tomovi to našťastie netrvalo dlho a za chvíľu predo mnou stála čokoládová marlenka s kopou šľahačky a ľadový čaj (priznávam, nechuť ku sladkému mi dlho nevydrží). S vďakou som vzala vidličku a pustila sa do zákuska, čakajúc, kto ako prvý rozprúdi konverzáciu.
Polku marlenky som sporiadala v trápnom tichu. Už mi to trocha šlo na nervy a tak som vzhliadla od taniera a pozrela na svojich spoločníkov. Prekvapilo ma (a trocha vydesilo), že ma obaja so záujmom sledovali.
"Čo je? Mám niečo na tvári?" spýtala som sa a nervózne zaťukala vidličkou o stolík.
"Premýšľam, čo podnikneme cez víkend..." zamyslene odpovedal Tomo a podopieral si bradu.
Stano sa oprel o operadlo. "Nad tým istým som premýšľal aj ja..."
Nuž, ja viem, čo sa bude diať. Tomo má cez víkend narodky, pre čo som vlastne aj šla do mesta (vybrať nejaký darček), takže sa zozbiera celá parta a pôjdu niekam na chatu sťať sa pod obraz boží.
"Myslela som si, že už máš dohodnutú nejakú ekšn," hesla som bez nejakého extra záujmu a dala si ďalší kúsok koláča.
Tomo pokrčil plecami. "Tento rok to chce zmenu, chata ma už nudí..."
"Všetci sú odcestovaný, že?"
"Ako si to vedela?" vypúlil oči.
Prevrátila som očami. To mu ešte fakt nedocvaklo, že vďaka tým rokom, čo sa poznáme, ho mám už dokonale prečítaného? Navyše, chlapi sú strašne jednoduché stvorenia na pochopenie... teda, hlavne čo sa týka takýchto záležitostí.
"Radšej mi povedz, či už máš nejaké plány... Pôjdete vy dvaja niekam do baru?"
"A prečo nejdeme my traja?"
Dosť ma prekvapilo, že to vyšlo zo Stana. Teraz bol rad na mne vypúliť oči. Premýšľala som, ako sa z toho vykrútiť, ale Tomo ma predbehol.
"To je super nápad! Prídem po teba a môžeš u nás prespať... Heh, možno sa mi konečne podarí ťa ožrať..."
Úspešne som potlačila nutkanie plesknúť sa po čele. Tak to som teda dopadla...
***
Po príchode domov som sa snažila vymyslieť nejakú dôveryhodnú výhovorku, prečo s nimi neísť. Dokonca som sa nejakým pokútnym spôsobom snažila mamu presvedčiť, nech ma nepúšťa, ale sklamala ma.
"Len pekne choď," povedala, "trocha spoločnosti ti neuškodí..."
Chápete to? Ona ma doslova vyženie von chlastať s dvoma chalanmi a absolútne ju to netrápi! No hej, dala mi ešte prednášku o bezpečnom sexe (okľukou) a podobne, ale to len zo zvyku...
Po tichej, mĺkvej (pešej!) ceste sme zaparkovali v bare, v ktorom bol Tomo očividne ako doma. Priateľsky sa pozdravil s vyhadzovačom a barmanom a objednal si "to čo vždy". Stano si objednal pivo, ja suchársky kofolu.
"Žartuješ?" vyprskol Tomo a krútil hlavou. "Oslavujeme moje narodky, to nemôžeš odbiť nejakou trapáckou kofolou!"
Prebodla som ho pohľadom. "Aj keby mal narodky pápež nepila by som alkohol, keď nemám chuť... A kofola trapácka nie je!"
"Pápež je teda posledný, na koho narodeniny by som pil..." zašomral Tomo a kukol na mňa pohľadom a lá šteniatko pitbula.
Statočne som odolávala a útok opätovala tvrdým pohľadom spod privretých viečok. Stano v tichosti zaujato pozoroval súboj našich pohľadov a čakal, kto z neho vyjde ako víťaz. Čo myslíte, kto vyhral?
"Fajn," kapitulovala som nakoniec, "objednaj mi niečo sladké na hubu..."
Tomo sa uškrnul a už ho nebolo. S povzdychom som pokrútila hlavou. Nechápem, prečo sa ma snaží dostať pod stolík...
"Ty ma nemáš moc v láske, čo?" spýtal sa odrazu Stano a mne zaskočilo.
"Čo ťa to napadlo za blbosť?" priškrtene som zo seba vyrazila a búchala sa päsťou do hrude.
Stano pokrčil ramenami a chystal sa čosi povedať, no vtedy sa vrátil Tomo a postavil predo mňa štamperlík. Tento rozhovor určite ešte dokončíme...
"Na ex!" rozjarene zvolal.
"To vieš," zašomrala som a trochu si cucla.
Bolo to sladké a chutilo to po hruškách... Spišská hruška asi...
Tomo sklamane zabučal. "Aaaaleeee, nebuď taký suchár... Aj tak sa len robíš..."
Bože, človek sa jeden raz neodhadzuje a už mu to pripomínajú do smrti... No fajn, nebolo to len raz, ale hádam ma chápete. Každopádne, to bola tá chvíľa kedy ma napadlo - toto nedopadne dobre. Od pravdy som nebola ďaleko...




Aha! Toto som už nečítala! Ale dáko si ma nakopla, idem si to dočítať xDD
eto..."Pápež je teda posledný, na koho narodeniny by som pil..." zašomral Tomo.
akoby som seba počula! xDD akože ja by som nepila vôbec, ale Tomo sa na mňa trafil! xDD
och, dáka som nažhavená...fakt si to idem prečítať xD
a chválim!!*-* podarená kapitola!!^^