close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Ja, ty a on... 5. časť

10. listopadu 2009 v 14:03 | Namika |  'Ja, ty a on'
"Je... jede jede ma... mašinka... hik!... kou... kouří se jiii z komi... z komi... z komínka... hik!... je... jede jede pomaaaaly...s... sme opilý a vožralyyy..." falošne zaťahoval a štikútal Tomo, ožratý ako doga.


Ani som sa ho nesnažila utíšiť. Aj tak by to bolo márne, len čo by spieval ešte hlasnejšie. Navyše, zatiaľ to bolo dobré, nedostal sa k žiadnej oplzlej verzii... So Stanom sme ho niesli celú cestu od baru až k Tomovi domov a nebola to prechádzka ružovou záhradou. Tomo od toho baru býva sakra ďaleko, žiadna električka v dohľade, o taxíku ani nehovorím a navyše je ťažký jak sv... sorry za môj slovník, ale to šlapanie ma dosť naštvalo. A ešte keď mi Tomo do ucha pizúkal nejaké pesničky v ožran cover verziách... No nič.
Nakoniec sme sa však doterigali do bytu živý a zdravý. Chvíľu mi trvalo, kým som v niektorom Tomovom vrecku našla kľúče, pričom mal Tomo úchylné reči a pri otváraní dverí nám dva razy spadol.
Konečne sme ho hodili do postele. Jeho mama nebola doma, čo nebolo nič mimoriadne. Vyzuli sme ho, ale oblečeného sme ho nechali. Už sa nám s ním nechcelo naťahovať. Ešte som mu dala okno na ventilačku a k posteli mu dala fľašu minerálky a nechali sme ho spať. Keď som zatvárala dvere, Tomo si v polospánku začal pospevovať Mašinku v tej neslušnejšej verzii. Krútiac hlavou som sa radšej rýchlo presunula do kuchyne. Tam za stolom sedel Stano a zamyslene hľadel kamsi doblba.
"Dáš si čaj?" slušne som mu ponúkla a napustila som do kanvice vodu.
"Nie, ďakujem... Nemali by sme dať Tomovi k posteli radšej kýbeľ než minerálku?" spýtal sa Stano ustarane.
"Netreba, Tomo od chlastu netyčkuje, má vytrénovaný žalúdok..."
Stano sa zamračil. "Ako to vieš? To spolu takto chodíte častejšie?"
Pokrčila som plecami. "Popravde, toto je druhý krát, čo vidím Toma ožratého. Vraví, že nechce, aby som ho tak videla... Vyzeralo to dnes na to, že spolu chodíme chlastať?"
Stano sa ticho zasmial a čoskoro to prešlo aj na mňa. Bolo to zvláštne, ale vôbec som už pri ňom nebola nervózna. Zdal sa mi v pohode, ako taká good boy verzia Toma. Zaliala som si čaj a sadla si oproti nemu. Hrala som sa s vrecúškom a premýšľala nad dnešným večerom. Keby sa Tomo tak rýchlo nestrieskal, bola by to fajn "oslava".
"Ako dlho sa s Tomom poznáte?" prerušil Stano ticho.
Odchlipla som si ešte nevylúhovaného čaju (a zamračila sa, keďže som si popálila jazyk). "Veľmi dlho... vlastne už od škôlky."
"Páni, to je dosť dlhá doba... niet divu, že ste sa nakoniec dali dohromady..." ticho, uznanlivo hvizdol.
Musela som sa zasmiať. "Práveže sa tomu veľmi divím... V škôlke sme sa síce spolu hrávali, ako to už u detí býva, ale celú základnú sme sa do krvy neznášali. Stále sme sa mlátili a robili si rôzne naschvály."
Stanovi padla sánka "To fakt? Tak ako je možné, že ste sa dali dohromady?"
"Na strednej sa čosi zmenilo," pokrčila som plecami. "Keď som zistila, že ideme na tú istú, naštvalo ma to. A aj vydesilo. Bála som sa, ako sa tam ku mne bude správať. Zdalo sa mi ťažšie, ba takmer nemožné, viesť s ním úspešnú obrannú vojnu na strednej... ale už v prvý deň bol milý a prívetivý, akoby bol nový človek... Najprv som si myslela, že je to len nejaký trik, ale postupne sme sa skamošili... a zvyšok si už vieš domyslieť."
Stano chápavo pokýval hlavou. Dlho sme nič nehovorili. Asi čakal, či sa začnem pýtať ja jeho, ako dlho sa s Tomom pozná, ale mne to bolo fuk. Teda, aspoň zatiaľ. Možno sa ho to neskôr opýtam... Ale teraz už chcem ísť spať.
"Tak fajn, ja si idem ľahnúť," dopila som a vstala. "Naľavo od Tomovej izby je spálňa jeho mamy. Tam sa môžeš vyspať."
"Ani náhodou, tam sa vyspíš ty. Ja si vezmem gauč," galantne odmietol.
"Ja do tej izby nevkročím," odsekla som, asi trocha ostrejšie ako som chcela.
"Tak fajn," zarazene súhlasil a na nič sa nepýtal.
Za to som mu bola vďačná. Na čo by som mu vysvetľovala, že ma Tomova mama nenávidí už od prvého okamžiku, čo ma zbadala, ešte skôr, než som stihla otvoriť ústa? A že sa jej teraz usilovne vyhýbam a preto je pre mňa jej izba totálne tabu?
A tak som si vyzliekla rifle, ľahla si na tvrdý gauč a prikryla sa dekou. Zajtra budem dolámaná, ale čo už s tým narobím.
***
Ráno som precitala len pozvoľna, akoby ma čosi nenápadné zobúdzalo... Rozlepila som oči a skoro som dostala infarkt. Do tváre mi čumel Tomo zo vzdialenosti cca 10 cenťákov a usmieval sa na mňa ako pedofil do kočárika.
"Bože, ty dilino! Tebe ešte hlavičkou nik zuby nevyrazil, že?!" prskala som a hrabala sa spod deky.
"Toto je fór - ja, čo som bol včera na šrot a ešte by som mal vyspávať opicu budím teba, čo si si dala ledva deci hruškovice..."
Odhalila som tesáky v širokom zazívaní a poriadne sa ponaťahovala, až mi zachrapčalo zopár stavcov. "To si si ešte nezvykol na skutočnosť, že leňochod je proti mne amatér?"
Zasmial sa a pocuchal mi vlasy, takže som na hlave nemala vrabčie hniezdo ale výbuch po atómovke.
"Na to si asi nezvyknem nikdy... Inak, v kuchyni máš niečo pod zub, tak si pohni a choď sa najesť, než to samé odkráča..."

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Čítate moje poviedky?

Áno :) 68.5% (198)
Nie -_- 31.5% (91)

Komentáře

1 Tobari-chan^^ Tobari-chan^^ | E-mail | Web | 10. listopadu 2009 v 19:44 | Reagovat

ožran cover verziách...zabila si ma...normálne že som sa začala smiať xD nemôžem z toho, ty píšeš poviedky tak pekným a vtipným spôsobom...viem, že som hovorila už nedávno, že si to dočítam ale no...zabudla som...čo iné odomňa čakať...ale pokúsim sa to dočítať dnes! naozaj!

2 SimaHatake SimaHatake | Web | 23. listopadu 2009 v 19:42 | Reagovat

sugoooi, sugoooi! toto je supéér... proste milujem tvoje písanie... máš super nápady a proste musím ísť na ďalší diel! x3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.