Obyčajne to nerobím, no táto časť potrebuje pár slov :)
Za prvé, táto časť je predposledná (na vaše šťastie XD).
Za druhé, začiatok je z pohľadu Toma, ak by ste si to nevšimli XD.
Za tretie, je dlhšia a nachádza sa v nej kvázi pikantná scénka (pokus o ľahké yaoi n_n'') a čo je podstatné, odkrýva sa v nej celá podstata a rozuzlenie príbehu :)
Tak si ju užite :)
Už dávnejšie som sa odhodlal a spravil prvý krok - predstavil Stana Maje. Avšak na ten druhý a dôležitejší mi stále chýba odvaha. Bojím sa, čo na to povie. Mám strach, že sa naštve, že som jej to tak dlho tajil. Že som ju vlastne podviedol. A že ju preto stratím. Nikdy som si nemyslel, že povedať pravdu je také ťažké. A aj keď sa vraví, že pravda oslobodzuje, čím viac všetci traja spolu chodíme von, tým viac o tom pochybujem. Pretože táto pravda môže všetko zničiť...
Postupne som si všimol, že sa Maja pomaličky, nenápadne, trocha zmenila. Akoby čosi tušila. Občas sa na mňa zamyslene pozrie, ale čoskoro sa uvedomí a usmeje sa, akoby nič. Netuším, čo sa jej preháňa hlavou a neviem povedať, či túžim po tom, aby si pravdu domyslela sama. To by mohlo byť ešte horšie, než keby som jej ju povedal nad koláčom, len tak medzi rečou.
Ale ak už niečo tuší, bude lepšie ísť s farbou von. Proste musím zobrať všetku odvahu a povedať jej to. Ale v súkromí. Nepotrebujem, aby na verejnosti náhodou spravila scénu. Lenže... kedy zozbieram tú odvahu?
Niečo málo pred začiatkom nového školského roka sme sa rozhodli spraviť si takú "rozlúčku s letom". Vlastne, moc sa to nelíšilo od našich obyčajných výjazdov do mesta. Sadneme si do baru, čo - to popijeme, pokecáme a obaja u nás prespia. Rozlúčku s letom ten záťah spravil len fakt, že do začiatku školy Maju viac neuvidím.
Večer sme si sadli do nášho zvyčajného baru. Objednal som si svoj zvyčajný drink, Stano si ho pre zmenu objednal tiež. A čo ma prekvapilo, Maja si tiež objednala niečo alkoholické. Prekvapene som jej pohľadom blúdil po tvári. Až keď si upila som konečne zaregistroval, že je akosi mimo. Nervózne behala očami raz sem, raz tam a na perách jej pohrával neúprimný úsmev.
Sťažka som si povzdychol. Mal som neodbytný pocit, že to dopadne zle...
***
Čas plynul a začínala som byť čoraz nervóznejšia a nervóznejšia. Ten chrobák, čo mi do hlavy nasadili Andrea s Klárou, ma neustále škriabal a kúsal a nebolo chvíle, keď som si naň nepomyslela. Čoraz viac som si želala, aby sa to všetko konečne vyriešilo.
Pred koncom leta sme sa s Tomom a Stanom rozhodli, že najbližší výjazd do mesta bude niečo extra. Bude to totiž náš posledný spoločný letný večer. Moja mama je totiž neúprosná a striktne zakázala flákanie sa pred začiatkom školy.
Deň pred tým som si písala na nete s Andreou a Klárou, takže som večer bola nervóznejšia než posledné dni. Nemohla som sa ani na jedného z nich poriadne pozrieť, ani sa úprimne zasmiať. Napadlo ma, že by mi nejaký chlast mohol pomôcť uvoľniť sa a zabudnúť na pochybnosti (či čo to bolo). Objednala som si, čím som u svojich spoločníkov vyvolala mierny údiv.
"Čo? Dnes žiadna kofola?" krútil hlavou Stano. Len som pokrčila plecami a krivo sa usmiala. Veď čo som na to mohla povedať.
Nakoniec u mňa nezostalo len pri jednom poháriku (chalani si ich dali viac, to je samozrejmé). Avšak pozabudla som na nemilú maličkosť. Úmerne s vypitým tvrdým sa mi chce spať. Po niekoľkých štamperlíkoch som bola taká ospalá, že sa mi ani nechcelo zdvihnúť pohárik.
"Maja, to si snáď robíš srandu! Veď ešte nie je ani jedna v noci!" sklamane do mňa drgal Tomo. Pohár som pred sebou mala už dobrú pol hodinu a robilo mi strašné problémy udržať oči otvorené.
"Počuj, a nie je už náhodou pod parou?" spýtal sa Stano a lepšie sa mi prizrel.
Zoširoka som zazívala a skrčila obočie. "Nuž, čosi v sebe určite mám, ale pod parou ešte nie som. Veď sa mi ani jazyk nepletie, rozmazane nevidím, a určite by mi nerobilo problémy ísť rovno... vzhľadom na to, koľko som vypila."
Tomo do seba exol štamperlík a buchol ním o stolík. "Takže už chceš ísť?" Prikývla som a znova zívla. "Škoda, ešte som sa ani nesťal..."
Cesta k Tomovi niečo zabrala. Pre istotu sme šli pomaly, aj keď sme sebou moc nehádzali. Dokonca sa mi po pár minútach aj prestala točiť hlava. Škoda len, že sa ma tá únava nechcela pustiť.
Niečo málo po jednej sme konečne dorazili do bytu a ja som okamžite zapadla do Tomovej izby (chlapec sa kľudne môže pre zmenu vyspať na gauči), zatiaľ čo si chalani sadli v kuchyni a vytiahli fľašu. Hlava sa mi trocha zamotala, keď som si ľahla, ale rýchlo to prešlo a zaspala som. Spánok som si však dlho neužila. Ozval sa totiž močový mechúr.
Tak som vstala a v duchu hromžila. Po rýchlom pohľade na budík som zistila, že som nespala ani pol hodiny. Ticho som otvorila dvere. Hádala som, že chalani už fľašu stihli doraziť a teraz chrápu s hlavami na stole. Keď som však po špičkách prechádzala okolo kuchyne, začula som ich tiché hlasy.
"Ešte si jej to nepovedal, že?" spýtal sa Stano.
Zastala som a vykukla spoza rohu. Na svoju potrebu som pozabudla. Fľaša na stole nebola prázdna ani do polky. Stano na ňu hľadel so smutným výrazom v očiach, no nevnímal ju. Tomo si zložil tvár do dlaní a sťažka vzdychol.
"Neviem, či to dokážem. Je to také ťažké..."
Stano sa naklonil a chcel mu položiť ruku na hlavu, no Tomo sa prudko postavil (pričom sa trocha zakymácal) a prešiel k drezu. Vytiahol pohár a napustil si vody.
"Ja viem. Ale čím dlhšie to budeš odkladať, tým ťažšie to bude. Mal by si jej to povedať ešte než začne škola."
Tomo dopil, odložil pohár do drezu a oprel sa oň. "Dovtedy sa s ňou už nestretnem," šepol. "To jej mám poslať sms s textom 'vieš, už dávnejšie som ti chcel povedať, že Stano nie je môj kamoš ale frajer'?"
V kuchyni zavládlo ticho a uvedomila som si, že som zabudla dýchať. Vstrebávala som do seba Tomove slová a snažila sa pochopiť ich zmysel, ktorý moja otupená myseľ odmietala. Stano sa postavil a zozadu Toma objal. Vtedy mi to došlo a z toho odhalenia som si temer cvrkla. Tomo (a Stano) je gay! Premýšľala som, či odhaliť svoju prítomnosť, alebo ísť na wc a cestou robiť čo najväčší hluk. Asi mi to však trvalo pridlho, pretože Stano prehovoril a nasledujúce chvíle ma priklincovali na mieste.
"Pozri, ak je tvoja ozajstná kamarátka, pochopí to. No hej, zrejme sa nejaký čas bude hnevať, ale nakoniec to pochopí. A ak nie, nestojí ti za trápenie..."
Tomo pokrútil hlavou a oprel sa o Stanovu hruď. "Lenže ja ju mám fakt rád a niečo takého ako rozlúčenie by som nezniesol. Nevieš si predstaviť, koľko sme toho spolu zažili..."
Stano podvihol kútik úst a trpezlivo Toma ukľudňoval. "Neboj, za ten čas, čo všetci traja chodíme von, som Maju spoznal a som si istý, že by ťa nedokázala odkopnúť len pre niečo také malicherné ako sexuálna orientácia." V tej chvíli som si tým nebola istá, ale mal pravdu. "Pozri, nech bude, ako chce, spolu to zvládneme, jasné?"
Tomo nereagoval, len hľadel do prázdna. Stano trocha potriasol rukami a nosom sa mu otrel o líce. "Jasné?" zopakoval.
Tomo sa usmial a pozrel mu do očí. "Jasné..."
Prekonal tých pár centimetrov, čo ich delili a pobozkal ho. Najskôr len tak letmo, potom znova a vášnivejšie. Jednou rukou mu zablúdil do vlasov a pritiahol si ho bližšie. Stanove ruky mu vkĺzli pod tričko a prechádzali po bruchu. (No hej, chlapci sa nám odviazali... asi je to pravda, že alkohol búra zábrany...)
Zatajila som dych. Cítila som, ako sa červenám. Viem, že je to voyerizmus, že je to úchylné, nevhodné a neviem čo ešte, no nemohla som z nich spustiť oči. Zahryzla som si do pery, aby som potlačila akékoľvek prejavy vzrušenia, ktoré sa ma pomaly zmocňovalo.
Stano pritlačil Toma o kuchynskú linku a perami mu prechádzal po krku. Tomo vzrušene vzdychal a akoby vzlykol, keď mu Stano jemne hryzol ušný lalôčik. Rukami zovrel okraje linky a prehol sa cez ňu, zatiaľ čo jedna Stanova ruka blúdila po jeho hrudi. Tú druhú som (bohužiaľ) nevidela.
Práve som započula nešetrné rozopínanie zipsu, keď sa môj blbý močový mechúr ozval. "Joj!" pískla som a mala nepríjemný pocit, že som si cvrkla. A čo bolo horšie, zrejme to nebolo moc potichu, keďže tie dve hrdličky skameneli a očami zablúdili k mojej skrýši. Naraz som vyletela spoza rohu a vletela na wc. Bože, nikdy sa mi tak neuľavilo. Úľava však prešla, keď som si šla umyť ruky. Za stolom sedeli Tomo so Stanom a previnilo na mňa hľadeli.
Tomo nasucho preglgol. "Maja, musíme sa porozprávať.."
Ale ak už niečo tuší, bude lepšie ísť s farbou von. Proste musím zobrať všetku odvahu a povedať jej to. Ale v súkromí. Nepotrebujem, aby na verejnosti náhodou spravila scénu. Lenže... kedy zozbieram tú odvahu?
Niečo málo pred začiatkom nového školského roka sme sa rozhodli spraviť si takú "rozlúčku s letom". Vlastne, moc sa to nelíšilo od našich obyčajných výjazdov do mesta. Sadneme si do baru, čo - to popijeme, pokecáme a obaja u nás prespia. Rozlúčku s letom ten záťah spravil len fakt, že do začiatku školy Maju viac neuvidím.
Večer sme si sadli do nášho zvyčajného baru. Objednal som si svoj zvyčajný drink, Stano si ho pre zmenu objednal tiež. A čo ma prekvapilo, Maja si tiež objednala niečo alkoholické. Prekvapene som jej pohľadom blúdil po tvári. Až keď si upila som konečne zaregistroval, že je akosi mimo. Nervózne behala očami raz sem, raz tam a na perách jej pohrával neúprimný úsmev.
Sťažka som si povzdychol. Mal som neodbytný pocit, že to dopadne zle...
***
Čas plynul a začínala som byť čoraz nervóznejšia a nervóznejšia. Ten chrobák, čo mi do hlavy nasadili Andrea s Klárou, ma neustále škriabal a kúsal a nebolo chvíle, keď som si naň nepomyslela. Čoraz viac som si želala, aby sa to všetko konečne vyriešilo.
Pred koncom leta sme sa s Tomom a Stanom rozhodli, že najbližší výjazd do mesta bude niečo extra. Bude to totiž náš posledný spoločný letný večer. Moja mama je totiž neúprosná a striktne zakázala flákanie sa pred začiatkom školy.
Deň pred tým som si písala na nete s Andreou a Klárou, takže som večer bola nervóznejšia než posledné dni. Nemohla som sa ani na jedného z nich poriadne pozrieť, ani sa úprimne zasmiať. Napadlo ma, že by mi nejaký chlast mohol pomôcť uvoľniť sa a zabudnúť na pochybnosti (či čo to bolo). Objednala som si, čím som u svojich spoločníkov vyvolala mierny údiv.
"Čo? Dnes žiadna kofola?" krútil hlavou Stano. Len som pokrčila plecami a krivo sa usmiala. Veď čo som na to mohla povedať.
Nakoniec u mňa nezostalo len pri jednom poháriku (chalani si ich dali viac, to je samozrejmé). Avšak pozabudla som na nemilú maličkosť. Úmerne s vypitým tvrdým sa mi chce spať. Po niekoľkých štamperlíkoch som bola taká ospalá, že sa mi ani nechcelo zdvihnúť pohárik.
"Maja, to si snáď robíš srandu! Veď ešte nie je ani jedna v noci!" sklamane do mňa drgal Tomo. Pohár som pred sebou mala už dobrú pol hodinu a robilo mi strašné problémy udržať oči otvorené.
"Počuj, a nie je už náhodou pod parou?" spýtal sa Stano a lepšie sa mi prizrel.
Zoširoka som zazívala a skrčila obočie. "Nuž, čosi v sebe určite mám, ale pod parou ešte nie som. Veď sa mi ani jazyk nepletie, rozmazane nevidím, a určite by mi nerobilo problémy ísť rovno... vzhľadom na to, koľko som vypila."
Tomo do seba exol štamperlík a buchol ním o stolík. "Takže už chceš ísť?" Prikývla som a znova zívla. "Škoda, ešte som sa ani nesťal..."
Cesta k Tomovi niečo zabrala. Pre istotu sme šli pomaly, aj keď sme sebou moc nehádzali. Dokonca sa mi po pár minútach aj prestala točiť hlava. Škoda len, že sa ma tá únava nechcela pustiť.
Niečo málo po jednej sme konečne dorazili do bytu a ja som okamžite zapadla do Tomovej izby (chlapec sa kľudne môže pre zmenu vyspať na gauči), zatiaľ čo si chalani sadli v kuchyni a vytiahli fľašu. Hlava sa mi trocha zamotala, keď som si ľahla, ale rýchlo to prešlo a zaspala som. Spánok som si však dlho neužila. Ozval sa totiž močový mechúr.
Tak som vstala a v duchu hromžila. Po rýchlom pohľade na budík som zistila, že som nespala ani pol hodiny. Ticho som otvorila dvere. Hádala som, že chalani už fľašu stihli doraziť a teraz chrápu s hlavami na stole. Keď som však po špičkách prechádzala okolo kuchyne, začula som ich tiché hlasy.
"Ešte si jej to nepovedal, že?" spýtal sa Stano.
Zastala som a vykukla spoza rohu. Na svoju potrebu som pozabudla. Fľaša na stole nebola prázdna ani do polky. Stano na ňu hľadel so smutným výrazom v očiach, no nevnímal ju. Tomo si zložil tvár do dlaní a sťažka vzdychol.
"Neviem, či to dokážem. Je to také ťažké..."
Stano sa naklonil a chcel mu položiť ruku na hlavu, no Tomo sa prudko postavil (pričom sa trocha zakymácal) a prešiel k drezu. Vytiahol pohár a napustil si vody.
"Ja viem. Ale čím dlhšie to budeš odkladať, tým ťažšie to bude. Mal by si jej to povedať ešte než začne škola."
Tomo dopil, odložil pohár do drezu a oprel sa oň. "Dovtedy sa s ňou už nestretnem," šepol. "To jej mám poslať sms s textom 'vieš, už dávnejšie som ti chcel povedať, že Stano nie je môj kamoš ale frajer'?"
V kuchyni zavládlo ticho a uvedomila som si, že som zabudla dýchať. Vstrebávala som do seba Tomove slová a snažila sa pochopiť ich zmysel, ktorý moja otupená myseľ odmietala. Stano sa postavil a zozadu Toma objal. Vtedy mi to došlo a z toho odhalenia som si temer cvrkla. Tomo (a Stano) je gay! Premýšľala som, či odhaliť svoju prítomnosť, alebo ísť na wc a cestou robiť čo najväčší hluk. Asi mi to však trvalo pridlho, pretože Stano prehovoril a nasledujúce chvíle ma priklincovali na mieste.
"Pozri, ak je tvoja ozajstná kamarátka, pochopí to. No hej, zrejme sa nejaký čas bude hnevať, ale nakoniec to pochopí. A ak nie, nestojí ti za trápenie..."
Tomo pokrútil hlavou a oprel sa o Stanovu hruď. "Lenže ja ju mám fakt rád a niečo takého ako rozlúčenie by som nezniesol. Nevieš si predstaviť, koľko sme toho spolu zažili..."
Stano podvihol kútik úst a trpezlivo Toma ukľudňoval. "Neboj, za ten čas, čo všetci traja chodíme von, som Maju spoznal a som si istý, že by ťa nedokázala odkopnúť len pre niečo také malicherné ako sexuálna orientácia." V tej chvíli som si tým nebola istá, ale mal pravdu. "Pozri, nech bude, ako chce, spolu to zvládneme, jasné?"
Tomo nereagoval, len hľadel do prázdna. Stano trocha potriasol rukami a nosom sa mu otrel o líce. "Jasné?" zopakoval.
Tomo sa usmial a pozrel mu do očí. "Jasné..."
Prekonal tých pár centimetrov, čo ich delili a pobozkal ho. Najskôr len tak letmo, potom znova a vášnivejšie. Jednou rukou mu zablúdil do vlasov a pritiahol si ho bližšie. Stanove ruky mu vkĺzli pod tričko a prechádzali po bruchu. (No hej, chlapci sa nám odviazali... asi je to pravda, že alkohol búra zábrany...)
Zatajila som dych. Cítila som, ako sa červenám. Viem, že je to voyerizmus, že je to úchylné, nevhodné a neviem čo ešte, no nemohla som z nich spustiť oči. Zahryzla som si do pery, aby som potlačila akékoľvek prejavy vzrušenia, ktoré sa ma pomaly zmocňovalo.
Stano pritlačil Toma o kuchynskú linku a perami mu prechádzal po krku. Tomo vzrušene vzdychal a akoby vzlykol, keď mu Stano jemne hryzol ušný lalôčik. Rukami zovrel okraje linky a prehol sa cez ňu, zatiaľ čo jedna Stanova ruka blúdila po jeho hrudi. Tú druhú som (bohužiaľ) nevidela.
Práve som započula nešetrné rozopínanie zipsu, keď sa môj blbý močový mechúr ozval. "Joj!" pískla som a mala nepríjemný pocit, že som si cvrkla. A čo bolo horšie, zrejme to nebolo moc potichu, keďže tie dve hrdličky skameneli a očami zablúdili k mojej skrýši. Naraz som vyletela spoza rohu a vletela na wc. Bože, nikdy sa mi tak neuľavilo. Úľava však prešla, keď som si šla umyť ruky. Za stolom sedeli Tomo so Stanom a previnilo na mňa hľadeli.
Tomo nasucho preglgol. "Maja, musíme sa porozprávať.."




To už siedma časť?! Páni, mám čo doháňať.. nechcem dopredu čítať (ale teším sa na tú scénku xD muhehe), tak to čo najskôr prečítam x)