
"Dosť bolo hrdinstiev, ty sráč," zavrčal vodca. "Navaľ všetky prachy, čo máš!"
Jazykom som si olizol znova stekajúcu krv a vypľul ju pred jeho nohy. "Už ma vidíš, ty chumaj..."
Ďalší úder prišiel rýchlejšie, než som čakal a dopadol niekde v okolí žalúdka. Jeho sila ma prelomila napoly a skoro vyrazila dych. Sťažka som lapal po dychu a zdvihol hlavu. V očiach mi jasne svietila nenávisť, aj keď v kútiku duše som sa triasol od strachu prosiac, aby mi už dali pokoj.
Vodca sa napriahol. Nevydržal som to a zatvoril som oči, čakajúc na ďalšiu bolesť. Moje prosby však boli vyslyšané, úder nedopadol. Otvoril som oči a prekvapene pozrel na človeka predo mnou. Bol to jeden chalan z party. Rád si ma doberal, no nikdy mi fyzicky neublížil.
"To už stačilo," povedal a podoprel ma.
"Čo to robíš?!" kričal naň vodca. Chalan mu len venoval mrazivý pohľad a neodpovedal. Zrejme je dosť silný a v parte rešpektovaný, pretože sa ho nik nesnažil zadržať.
"Vedieš ma niekam do ústrania, aby si ma mohol doraziť?" pokúsil som sa o sarkazmus a sykol od bolesti. Z natrhnutej pery sa mi znova pustila krv.
"Nie, vediem ťa do ústrania, aby som ťa ošetril..."
"Prečo tak odrazu?" spýtal som sa. Z hlasu mi jasne znela podozrievavosť.
"Robiť si z niekoho srandu a brať mu peniaze je jedna vec. A druhá je mlátiť niekoho bezbranného. To druhé ja neuznávam..."
Nevedel som, čo povedať. Veľmi som jeho logike nechápal, veď keď môžeš okradnúť slabšieho, prečo mu rovno neuštedriť aj nejakú tú facku? A tak som mlčal a nechal sa podopierať.
Sedel som u neho v izbe na posteli. Peru mi ošetroval nejakou dezinfekciou, ktorá strašne štípala. Aj som to sykaním dával patrične najavo.
"Prečo si vlastne na teba zasadli?" spýtal sa odrazu.
"Čo je to za otázku? Veď si bol s nimi v parte!" vyletelo zo mňa.
Pokrčil plecami a odložil dezinfekciu na stolík. "Nikdy ma to nezaujímalo..."
Pokrútil som hlavou. Nevedel som, či si zo mňa uťahuje, alebo to naozaj netuší.
"Rodičia sú boháči," napokon som hesol. Jeho reakcia ma prekvapila. Zarazil sa a trocha pobledol.
"Nevlastnia náhodou sieť hotelov?" priškrtene sa spýtal.
Aha, tak o mne v škole počul. Toho fakt nikdy nenapadlo, odkiaľ môžem brať toľko prachov? "Hej vlastnia," odvetil som. "Nehovor mi, že v niektorom z nich pracuje niekto z tvojej rodiny..." Mlčal. Odvrátil bledú tvár a zahryzol si do pery. Asi ho napadlo, že by som jeho rodinu mohol nechať vyraziť. Taký vplyv na rodičov síce nemám, ale to on nevie. Vtedy ma napadlo trocha ho potrápiť. Za to všetko, čo som si pretrpel aj vďaka nemu, si to zaslúži.
"Hotely patria medzi tie najlepšie a dobre vynášajú... Sú navštevované mnohými známymi osobnosťami a vďaka tomu majú rodičia veľa kontaktov..." Môj hlas bol tichý a tempo reči pokojné. Jemu sa však zjavne zdalo, ako by som mu pod krkom držal kuchynský nôž. "Ak ma takto uvidia rodičia budú sa pýtať, kto mi to spravil..."
Posledná veta zostala visieť vo vzduchu. Nebolo treba k nej ešte niečo dodať. Jej význam bol jasný. Otočil sa na mňa s kamennou tvárou a pevne zaťatou sánkou.
"Chápem... Lenže nemôžem ti ponúknuť nič za tvoje mlčanie."
Poranený kútik sa mi zdvihol v slabom úškrne. "Niečo sa určite nájde..."
Nejakú dobu sme len mlčky sedeli. On premýšľal, čo by som od neho mohol chcieť, zatiaľ čo ja som ho len pozoroval. Mysľou mi prebehlo, ako by sa mi mohol revanšovať, no s tým by nesúhlasil... ale musel som to vyskúšať.
Naklonil som sa k nemu a nadvihol mu bradu. Prekvapene na mňa pozrel, no nepovedal ani slovo. Tak som sa naklonil bližšie a pobozkal ho. Spočiatku som sa mu len otrel o pery a jazykom skúšal ich hebkosť. Odrazu som však zachcel viac. Udalosti nabrali rýchly spád. Začal som ho bozkávať čoraz vášnivejšie a lačnejšie. Napodiv sa nebránil. Najprv len nečinne sedel a nechal ma robiť si, čo chcem. Postupne sa však pridal aj on, až ma hrubo sotil na posteľ. Rozopol mi košeľu a končekmi prstou blúdil po hrudi. Ten jemný dotyk ma privádzal do šialenstva. Strhol som z neho tričko a pritiahol si ho k sebe. Ten pocit, keď sa jeho rozpálená pokožka dotýkala tej mojej, je neopísateľný. Ale to mi nestačilo a začal som mu rozopínať nohavice. Jeho penis mi prakticky skočil do ruky. Dychtivo som okolo neho obkrútil prsty a jemne stisol. Vydal zo seba hlboký ston a zachvel sa vzrušením. V jednu chvíľu sa odo mňa odtrhol a strhával zo mňa nohavice i so spodkami. Nedočkavo som ho objal nohami okolo bokov a nechty mu zaryl do chrbta. Cítil som, ako sa jeho špička dotýkala mojej diery. Zadržal som dych a... nič.
"Čo je? Čo sa stalo?" sklamane som zakňučal.
"Nemám žiaden lubrikant..." oznámil mi a odtiahol sa odo mňa.
"To si hádam robíš srandu," neveriacky som vypleštil oči, zatiaľ čo sa natiahol vedľa mňa. Rukami si zakryl tvár, akoby bojoval sám zo sebou. Prebehol som očami po jeho tele a na určitých partiách sa zastavil dlhšie, ako je slušné.
"Tak toto nie," riekol som nebezpečne tichým hlasom. Odokryl si tvár a skúmavo na mňa pozrel. V okamihu som kľačal nad ním, plecia mu tlačiac do matracu. "Hádam si nemyslíš, že ma necháš zájsť takto ďaleko a potom ma odmietneš..."
"Nie, tak to nie je... Len ti nechcem ublížiť."
Usmial som sa. Toľká starostlivosť nebola nutná, no aj tak to bolo od neho milé. Sklonil som sa a pobozkal ho. "S tým sa netráp..."
Než stihol namietať, jedným plynulým pohybom som sa naň posadil. Áno, bolelo to, a možno som si niečo natrhol, no slasť bola väčšia než nejaká banálna bolesť. Začal som sa pohybovať. Hore, dolu. Hore, dolu. Najprv to šlo z tuha, ale to sa čoskoro napravilo. Chytil ma za boky a pomohol mi určovať tempo, ktoré bolo čoraz rýchlejšie. A na konci divokej jazdy bolo sladké vyvrcholenie...
Ležal som mu v náručí a spokojne oddychoval. Toto bol ten najlepší sex, aký som kedy mal. Ale nabudúce to už rozhodne bez lubrikantu skúšať nebudeme. Nejaký jahodový by bol fajn...




oh... Nami, musím to napravit, a přečíst si všechny tvé ostatní povídky... *leze studem pod stul, že je už dávno nepřečetla*
to bylo úžasné, hádám, se Tomo neurazí, určitě ne, taková dokonalost že koho by nepotěšila. přesně tohle jsem potřebovala na dobrou noc... mě slouží yaoi povídky jako večerníček.... myslím, že bych neusnula, kdybych si před spaním aspoň jednu nepřečetla. xDD
krásné to bylo, jen co bude víc čas (doufám že o víkendu) se vrhnu na ty předchozí. *__*